Referendum, bič môj každodenný

Autor: Jakub Marek | 25.1.2015 o 23:38 | (upravené 26.1.2015 o 0:28) Karma článku: 7,74 | Prečítané:  1019x

Dnes som sa rozhodol načmárať svoj prvý blog. Keďže napísanie akéhokoľvek iného textu, by vyžadovalo kus papiera, farbičky, kreativitu, skúsenosti, talent, vydavateľa, sedliacky um, či akademický kumšt, blog mi prišiel ako vhodná forma na prezentáciu mojich neforemných myšlienok. Ľudia ma radi častujú prívlastkom pseudointelektuál, preto po vzore mnohých mojich predchodcov, ako hrdý nositeľ tohto titulu, pociťujem aj ja nesmiernu túžbu, ba povinnosť prispieť svojím polienkom do "svätého" ohňa a politicky korektne nám to tu všetkým otepliť.

Nebudem však viac používať slovo referendum. Pokazili ste mi ho. Teraz sa ním označuje, už len hanlivý a otravný hlas ľudu. Môžeme ho používať len v obmedzených súvislostiach ako napríklad: "Dnes v práci to bolo samé referendum." alebo "Jeho nový album sa vyznačuje prvkami referenda." Preto vôľu ľudu budem radšej nazývať refrénom. Ten sa skladá z rovnakých písmen a bez zbytočných dúm. Každý ho má rád a čaká na jeho opakovanie.

Ako liberálny katolík som takmer v každej spoločnosti vnímaný ako Ezopov netopier, Hitlerova maliarska kariéra, či akýkoľvek bezstavovec živočíšnej ríše. Nedostatočný prídel prísneho katolicizmu a prílišného liberalizmu, sa môže javiť ako vnútorná schizma, ak ju však spojíte s entuziazmom a naivitou alkoholika, ignorujúceho negatívny vplyv gravitačného zákona, naučíte sa s týmto oxymoronom celkom slušne žiť. Veď koniec koncov aj sám Boh si vybral na ukázanie skutočnej cesty, pravdy a života, liberálneho žida. A veru, ani Ten to nemal s nami ľuďmi ľahké.

Pokiaľ súhlasíte s obsahom refrénových otázok, ale neschvaľujete ich formu akou sú predkladané, dostávate sa do filozofických vôd, ktoré z vás rady urobia impotentného prezentátora myšlienok, bez akejkoľvek vášne, či zápalu pre danú vec. Veď, kto by si nechcel z plného srdca a úst zakričať Wallace-ove slová "SLOBODA !!!" alebo Štefanove "Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ Namiesto toho vám v hlave víria koláže citácií typu "forma nasleduje funkciu účelu, svätiaceho prostriedky dobrých úmyslov, dláždiacich cestu do pekla". A tak sa pomaly prizeráte ako Štefan a William umierajú pred vašimi očami a vy paralyzovaný vašou zmierlivo-empatickou povahou, nie ste schopný žiadneho hrdinského činu.

Krútite hlavou nad excentrickými bojovníkmi za ľudské práva, hipsterským predvojom vlny hipís a pri tom sa sami snažíte žiť anarchiu v láske "miluj a rob čo chceš". Homofóbne vyjadrenia niektorých podporovateľov refrénu, bohužiaľ niekedy aj tých kresťanských vám spôsobujú rozumový kŕč, či dáviaci reflex a vy sa nedokážete zmieriť s tým, že až tri-krát zdieľate ich názor.

Historické paralely na vás útočia z každej strany, no vy márne hľadáte miesto, kde ste si položili svoj bronzový meč, mušketu, či poštového holuba. Odborníci na analytický výskum štatistickej psychológie, už síce povedali svoje fakty, ale vy stále dúfate, že fakt len zo srandy. Kňazi apelujúci na vaše svedomie, konfrontovaní reportérmi odvolávajúcimi sa na vaše vedomie, vás uvádzajú do absolútneho bezvedomia. Katastrofické scenáre absentujúce akúkoľvek ľudskú súdnosť, prezentujúce hromadnú sodomiu, až po parlamentné ambície, by dokázali vytvoriť aj zo svadobnej noci dlhých nožov v Magdeburgu, dokonalú rodinnú idylku.

Po všetkých menovaných absurdnostiach, vchádza nejaký cudzí človek správneho názoru do vášho intímneho priestoru a obchytkáva každé vaše vyslovené slovíčko. S pocitom hanby a menej cennosti sa schúlite do svojho vnútra a zvažujete názorovú samovraždu. Ďalšie ráno však vstávate a naivitou vám vlastnou, zas len hľadáte ten mystický, povesťami ovenčený zdravý rozum.

No jediné, na čo som však prišiel ja, je to, že naše spoločenstvo potrebuje homosexuálov ako soľ a tak ako my máme byť soľou zeme, oni by mali byť tou našou. Lebo začíname byť seriózne nechutní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?