Chlieb, hry a lobotómia národa v priamom prenose

Autor: Jakub Marek | 24.3.2015 o 20:07 | (upravené 24.3.2015 o 21:50) Karma článku: 6,83 | Prečítané:  1269x

Predvčerom som mal jedinečnú možnosť vzhliadnuť tanec z neba mokrých snov. Osvedčený televízny formát citového vydierania pre váš slzný kanál.

Robiť si srandu z duševne postihnutých, či mentálne chorých ľudí sa nepatrí ... ale Vilo. Haniť Vila, je až trápne jednoduché. Posmievať sa Desmodu zvládajú u nás už aj škôlkari a uťahovať si z ľudí, ktorí sa párkrát obtreli o televíziu, divadlo, či inú verejnú budovu, hádam ani netreba. Preto sa ich treba radšej zastať, veď koniec koncov, oni za to ani nemôžu.

Predstavte si, že ste vedúci produkcie a potrebujete vytvoriť niečo, čo dokáže prinútiť milióny divákov ku každotýždennému mantrickému vysedávaniu pred televízorom. Časom opozerané vlajkové lode gýču strácajú na sledovanosti, ale vás napadne neopakovateľný  geniálne geniálny nápad. Spojiť nespojiteľné ! Tanec a plač ! Odumierajúce celebrity a moderátorskú superhviezdu ! Vysokú sledovanosť a nízke náklady ! Poviete si, veď to nič nie je ! Oslovíte najlepšieho predajcu emocií, Katku a trumpetové kvarteto. Katka, však nemôže, ale aspoň tie trumpety vám ostali ešte od minula na USB-čku.

Už dlho sa na Slovensku hovorí o efektívnejšom zapojení postihnutých ľudí do verejného života, tak prečo nie pravé cez televíziu? Veď, čo lepšie priblíži človeka človeku, ak nie ukazovák pritlačený na sklo výkladu. Sledovanosť a citové vydieranie diváka idú predsa vždy ruka v ruke. Aj Rimania sa zabávali v koloseu, prečo by sa nemohla zabávať i Slováč, na ľuďoch súťažiacich o holé životy. Stačí ak násilie nahradí empatia. Máme tu však vážny problém, peniaze. Zisky sa na Slovensku predsa netvoria cez dobré nápady, odbornosť, entuziazmus, či nebodaj skúsenosti, ale cez excelovské tabuľky.

Recyklácia prináša zisk miliónom detí v krajinách tretieho sveta, tak prečo by ho nepriniesla aj nám? Použijeme scénu, formát i scenár spred pár rokov a capky s číslicami, ktoré ostali ešte po porote hodnotiacej vtákov na ulici. Recyklovať môžu aj zdroje zháňajúce sa po človečine. Stačí nájsť zopár ľudí, ktorých ručičky na hodinkách slávy ukazujú číslo 15. Ak sa vaše HR oddelenie hecne, určite sa mu podarí nájsť slušný výber ľudí, ktorí spomínané hodinky ani nemajú alebo ich už dávno predali a sú ochotní pracovať hoc aj za polhodinový pobyt v cateringovej miestnosti. Výnimkou sú však Vilko a Kuli. Vilko to robí, lebo má dobré srdce a Kuli pre pesničku, ktorú si môže na konci relácie zaspievať, či aspoň do nej pootvárať ústa. Nájsť ťažko sužovaných ľudí, tiež nie je problém, veď nikto mimo akútneho ohrozenia života na hranici zúfalosti, by svoj život nepoložil do rúk Evy Mázikovej, moderátorkinho priateľa, divadelného choreografa a človeka, ktorého by vám neporadil ani internetový vyhľadávač.

Po takto dobre zmanažovanom projekte, sa už len pohodlne usadíte, zapnete píplmetre a prijímate ďakovné listy od médií, ľudí i kritikov, že zasa raz majú o čom a o kom hovoriť či písať. Ďakujem. Rozboriť Vila, Kuliho, producentov je naozaj jednoduché, sú prví na rane, ale uvedomme si. Oni za to nemôžu. Môžu za to ich mamy. A naše mamy a mamy našich mám . A my, lebo sa im nevenujeme a ony sú odkázané na ďalšie predstavenie citového kolosea.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?